Wellness s Hitchcockovským šmrncom

Perfektní den aneb Mr. Gluteus Maximus (lat. veľký (sval) sedací) divákom zjavuje precíznu prácu s telom. Tanečný výraz sa posúva od scénického baletu až k latinským rytmom. Rozmanitú škálu prostriedkov dopĺňa použitie pastelových rekvizít a do tanca zahrnuté premiestňovanie dekorácií. Dámy a páni, ľahnite si na svoje lehátko a pripravte sa na poslednú masáž.

Predstavenie sa odohráva v prostredí kúpeľov. Inscenáciou prebieha niekoľko nápaditých situácií, ktoré by sa vo wellness eventuálne mohli stať. Napríklad scéna vyjadrujúca fundamentálnu žiarlivosť medzi ženami ako gendrom. Dve ženy, ktoré škrekotavý hlas vtáka, zosobnenom v jednom z tanečníkov, nabáda, aby si nadávali, skončí vo vášnivej bitke. Sedia vedľa seba na lavičke. V predklone s vlasami spustenými pred tvár sa ženy pohybom krku a ramien rozpriahajú tak, aby mohli trafiť do vlasov protivníčky. Hudba je tu predvídateľne vybraná tak, aby vrcholiaci moment zápasu gradovala. Efekt sa vydaril. Výstup je čitateľný. Je nutné pripustiť, že tanečné výkony sú hravé a dôkladne dokončované. No počas predstavenia dochádza na viacerých miestach k nezrozumiteľnosti a forma tak prevyšuje hodnotu vyjadrenia.

Náznaková scénografia. Biela farba je symbolom očistenia, pokoja. Istého chladu. Kostýmy tanečníkov taktiež podliehajú bielej tendencii. Narušenie farebnej jednoliatosti nastáva, keď sa kvôli malým „nehodám“ uvoľnia v kúpeľoch izby a nasťahujú sa do nich nový zákazníci. Hnedé sako, čierne koktejlky. Masér-vlastník kúpeľov má na svojom už aj tak bielom úbore bielu lesklú zásteru, ktorá evokuje predstavu mäsiara. Masér-mäsiar. Spôsob, ktorým inscenácia vyjadruje istú skazenosť spoločnosti v návyku považovať odpočinok za službu, ktorú si môžeme kúpiť vo wellness centrách.

Masérske lavice s dierami, do ktorých si zákazníci pohodlne ukladajú hlavu, sa menia na zdroj milých žartíkov o ohmatkávaní sa v takýchto zariadeniach obecne. Priblíženie. Žena sedí na diere, muž jej odspodu podáva pomocnú ruku. Ďalším využitím týchto dekorácii je ich vertikálne premiestnenie. Tak je možné uskutočniť rande na vtáčom bidielku. Reflektor zamieri len na usmievavý pár a k docieleniu vrcholnej snovosti scény muž rozfúkava do povetria bublinky.
 

Keď si osamelý vlastník kúpeľov umanie, že nájde ženu podobnú svojej mŕtvej? matke? milenke?, začína sa pred nami odohrávať podivný sled udalostí. Noirovosť predstavenia vzniká na podklade detektívnych zápletok. Pozorujeme náväznosť na Hitchcockove používanie rekvizít, strihov a výberu prostredia. Vypchatý vtáčik sa skrz náznaky snaží prejaviť počas celej hry, ale jeho vrcholných pár sekúnd slávy prichádza až na konci. Úplné ticho, na scéne len tušení v tme Mr. so svojou ulovenou žienkou. Pointujúca hudba a vtáčik sa na stole otáča bez toho, aby sme videli mechanizmus, ktorý tento pozemný let sprostredkúva.

Strih na premietacie plátno, pozdĺžne rozstrihnuté na úzke pásy. Okrem Mistrom zbožňovanej ženy sú naň premietané zábery preplnených kúpeľov a špirála z filmu Vertigo. Snaha o vyvolanie úzkosti? Alebo skôr pousmiatie sa? Príbeh nie je stavaný tak, aby v sebe otvoril dostatočné množstvo hrôz a desu. V charakteristike hlavnej postavy, Oidipovský komplex, vypchatý kamarát na stole, sa predstavenie približuje až neskoršej ére Hitchcockovej tvorby a inšpiruje sa námetom charakteru Normana Batesa. Naproti tomu noir filmy komentuje viac z vonku, napríklad dopĺňaním rekvizít do premietaných výjavov. Akoby tými sprchovacími hubkami a ružou zasúvanou do vlasov ženy na plátne prenikal skrz médium do podstaty problému. Osamelosti. Smútku muža s obsesiou.

Komentáře k článku

Nový komentář