Obnažená myseľ

Portugalská performance Ane Borralho a Joãa Galante sa vyjavila ako čistý nepoškvrnený bod divadelného festivalu, ktorý má podtitul (Ne)prezraď svoje tajomstvo. Po piatich dňoch môžem s ľahkosťou povedať, že tajomstvo pre mňa už nie je tak tajomné. Osvieženie vo forme neangažovanej performance nekončiacej náletmi vojnových liatadiel, či deziluzívnym pohľadom na svet zaplavovaný deťmi, ktoré strácajú nárok na fungujúcu rodinu, prišlo skrz krehkú nahotu performerov.

Traja travestovaní umelci sedia na gauči. Mužom sú mejkapom zvýraznené oči, lícne kosti, na hlavách majú parochne. Blondýnka a brunetka, bez nadsádzky veľmi príťažlivé. Sedím na pohovke oproti nim, konkrétne oproti slečne uprostred. Červenovláske s nakreslenou briadkou a rozkošnou medzierkou medzi zubami. V priložených slúchadlách mi znie romantická hudba, rozosmieva ma to. Slečna pomocou opakovaných pohybov predvádza svoje telo, pritláča k sebe prsia, rozkráča nohy a sadá si na pohovku tak, aby som mala dobrý výhľad na jej ohanbie, hryzie sa do ruky, ktorou si rozhŕňa vlasy. Smiech je už len obranou reakciou na jej nahotu, na to, že sedím desať minút oproti človeku, čo sa mi nepriamo ponúka. Odchádzam v momente, keď ma táto opakujúca sa gestika začína viesť k pocitu, ktorý počas sústredenia už vyvrcholil. Uvedomím si, že som sa s ňou ani nerozlúčila, akoby ju jej nahota zbavila nároku na verbálnu komunikáciu.

Sálu, v ktorej sa živá výstava prezentovala som mala možnosť sledovať z viacerých uhlov pohľadu. Niektorí diváci sú počas sedenia v gauči pozorovaní svojimi priateľmi, ktorí oceňujú ich odvahu. Našťastie, hudba v slúchadlách dostatočne oddeľuje priestor pre samostatné vnímanie pohyblivého obrazu. Všimla som si, že viacerí pozorovatelia sa vracajú ku kamarátom s pripravenou verziou toho, čo prežívali. Nie je však pravdepodobné, že počas unikátnej možnosti nahliadnuť za vlastné hranice nadväzovania kontaktu, boli po celý čas schopný sústrediť sa len na svoju obvyklú spoločensku rolu.

Vo výstave dochádza k zrkadlovosti, keď sa výstavou stáva jedinec sám, či už sedí zrkládlovo obratený k umelcom, či sa zaradí medzi kvázi nezainteresovaných okolostojacich. Kurátorka výstavy hovorí priamo o katarzných účinkoch diela na divákov. V tomto kontexte by bolo úžasné zistiť, či katarziu zažívajú počas performance aj účinkujúci, ktorí sú rovnako konfrontovaní reakciami defilujúceho publika. Divák sa vyzlečie do pol pása, azda aby cítil aspoň trochu súnáležitosti s predvádzaným účinkujúcim. Divák priblíži svoju dlaň k dlani účinkujúceho, publikum tlieska.

Je citeľné, že nejde o provokatívnu nahotu, odhalenie, ktoré by nás nútilo, aby sme sami seba násilne obnažili, či prijali náhle psychické uzdravenie. Proces, ktorý prežívame je obmedzený naším rozhodnutím, akú dlhú dobu vydržíme pri pozorovaní. Nič nás nenavádza, aby sme v momente, keď nám výjav začne pripadať nepríjemný, zostali na gauči. Ak však zostaneme o čosi dlhšie zabudneme na to, kde sa nachádzame, a to, čo sa pred nami odohráva sa zdá byť prirodzeným. Očistenie mysle prichádza s prijatím a následným pochopením bezvýznamnosti predsudkov, ktoré v sebe nosíme.

Komentáře k článku

Nový komentář